Rozloha chotára, ktorý prináleží obci Čierny Balog predstavuje 147 km2. Rozsiahla a členitá je najmä jeho lesná časť. Jej súčasťou je aj NPR Dobročský prales, kde na ploche 103,85 ha sa uchovávajú zvyšky pôvodných, ľudskou činnosťou len málo narušených, typických karpatských zmiešaných lesov. Hlavnými drevinami sú jedľa, buk, smrek… Známu Dobročskú jedľu zlomil v roku 1964 víchor. Patrila medzi najmohutnejšie v Európe. Dosahovala vek 450-500 rokov, priemer kmeňa bol 193 cm, čo je obvod 606 cm, výška 56 metrov. Napriek tomu tu ešte stále rastie 170 stromov hrubších ako 100 cm a 13 stromov hrubších ako 130 cm.

Na turistických potulkách horami chotára možno ešte aj mimo pralesa stretnúť sa s jedincami, ktorých vek možno odhadnúť na viac, ako len jedno storočie. Príkladom sú dva mohutné buky – semenáče v lokalite Zákľuky, alebo vysoký a hrubý javor v masíve Skalica…

Cesta k mohutnej lipe:
Smer Dobroč – Páleničné k horárni „Pred Molčanovú“. Odtiaľ stupákom cez Macove grúnik na rozsiahly trávou zarastený holorub Pálenice, ktorý siaha až pod južnú stranu dominanty Klenovský Vepor (1338 m n.m.). Tieto miesta sú v horách, od najbližšej osady Čierneho Balogu – Dobroč vzdialené cca 8 km.

Kapitálna – Stará lipa rastie neďaleko vrcholovej kóty 882 m n.m – Páleníce. Zameraný obvod vo výške asi meter na zemou je 620 cm, čo zodpovedá priemeru 197,5 cm. V okolí je roztrúsených viac líp. Sú však menšie a tým aj mladšie. Tieto určite vyrástli zo semien najstaršej lipy. Preto sme sa rozhodli ju nazvať „Lipa–stará mať“.

Otázka, kde sa tu vzala a koľko má asi rokov? Lipa v tunajších podmienkach nepatrí k tradičným drevinám našich lesov, ako sú napríklad jedľa, dub, smrek. Popri dube, patrí tiež k posvätným stromom Slovanov. Naši predkovia pod košatými korunami líp obetovali svojim bohom, schádzali sa k veselým i vážnym zhromaždeniam. Stala symbolom Slovanskej vzájomnosti. Keďže patrí k dlhovekým stromom, tak dnes „Staré lipy“ nachádzame pri kostoloch, kaplnkách, cintorínoch, kalváriách, hradných nádvoriach… Plnia aj funkciu Pamätných či Miléniových líp….

Najstaršou lipou veľkolistou na Slovensku je Lipa kráľa Mateja, z parku Bojnického zámku. Obvod kmeňa 11 metrov, vek 700 rokov, výška 9 m. Na hrade v Slovenskej Ľupči dominuje Lipa kráľa Mateja Korvína. Má obvod kmeňa 770 cm, vek tiež asi 700 rokov. Najstarší strom v Žiline je v parku Budatínskeko zámku. Táto lipa veľkolistá má obvod kmeňa 620 cm, vek 350 rokov, výška 27 metrov. Z tohto vyplýva, že naša „Lipa–stará mať“ má tiež najmenej 300 – 400 rokov.

Kto ju zasadil? Už zo samotného názvu Pálenice sa dá odvodiť, že sa tu v minulosti pálilo drevené uhlie. Slúžilo ako palivo pre vysokú pec v Tisovci, kde vyrábali železo od dávnych čias. Modernejšia železiarska huta bola postavená v roku 1695. Vyrábala kovové tyče, klince… Spotreba dreveného uhlia rástla. Po vyrúbaní hôr okolo Tisovca sa drevené uhlie vozilo z okolia Brezna a Čierneho Hronca, čo bol do roku 1887 oficiálny názov osád v dnešnom chotári Čierneho Balogu. Z Páleníc vozili drevené uhlie do Tisovca čiernohronskí furmani popod Klenovský Vepor, cez Machniarku, sedlá Chlpavice a Diel. Z tohto možno predpokladať, že na vrchu Pálenice mali uhliari a furmani dočasné príbytky, kde prebývali počas týždňoviek. Tu si asi pri symbolickej kaplnke zasadili lipku, pri ktorej sa možno zhromažďovali a vykonávali aj svoje náboženské obrady. Do úvahy prichádza aj nejaké nešťastie, ktoré si na pamiatku označili zasadením lipky.

V chotári Čierneho Balogu teda rastie takýto jedinečný strom, je namieste dať ho na známosť.

Text: Milan Kováčik – Komovkove z Brezna